Kingsley Coman: „Raketa je lepšia.“

04/12/2019

 

Paríž, Juventus, Bayern. Kingsley Coman vie, ako sa presadiť na ihrisku tých najväčších. V rozhovore pre časopis „51“ hovorí číslo 29 o svojom pôvode, rodine, zranení a veľkých stopách Francka Ribéryho. Prinášame voľný preklad rozhovoru.

 

Rozhovor s Kingsleym Comanom:

 

Kingsley, máš korene na karibskom ostrove Guadeloupe, vyrastal si vo Francúzsku, teraz sa v Bavorsku cítiš ako doma. Si dieťa rôznych svetov?
Coman: „Áno, celý môj život. Okrem mňa sa celá moja rodina narodila v Guadeloupe. Vyrastal som v parížskych „banlieues“, predmestiach, kde život nie je vždy jednoduchý. Napriek svojmu karibskému pozadiu som sa vždy cítil francúzsky, ale medzitým žijem v zahraničí viac ako päť rokov, každý deň hovorím so svojou priateľkou anglicky, so svojimi spoluhráčmi nemecky. V podstate dnes hovorím viac nemecky a anglicky ako francúzsky. Páči sa mi celá táto zmes. Myslím, že je skvelé, že dokážem kombinovať rôzne kultúry a snažiť sa priniesť to najlepšie zo všetkých svetov. Môžete mať úžitok iba z rozmanitosti.“

 

Pravidelne navštevuješ svojich príbuzných v Guadeloupe. Ako sa tam žije?
Coman: „Bol som tam pred dvoma rokmi. Ale tieto Vianoce odletím opäť do Guadeloupe. Strávenie sviatkov tam je krásne. Tam nie som videný ako futbalová hviezda, ale jednoducho ako Kingsley. Na Guadeloupe je to veľmi pohodlné. Ľudia sú veľmi priateľskí. Poznajú ma, ale tiež ma rešpektujú, keď chcem mať pokoj so svojou rodinou.“

 

Čo hovoria tvoje dve babičky o tvojom dianí na diaľku a tvojej kariére vo veľkom futbalovom svete?
Coman: „Úprimne neviem, či dokážu úplne porozumieť životu, ktorý vediem, ale viem, že sú hrdé. Jedna z nich už nič nevidí ale vždy v rádiu počúva moje zápasy. Môj výkon potom hodnotí podľa toho, ako často počuje moje meno. Čím viac ma komentátori spomínajú, tým lepšie som pre nich hral – a naopak.“

 

Tvoja mama sa tento rok objavila na finále pohára v mníchovskom športovom bare, aby ťa videla v televízii. Ako si to zistila? Celý Mníchov bolo nadšený jej očarujúcim vzhľadom…
Coman: „Celý tento príbeh ma neprekvapil. Toto je moja mama. V mojom byte mala iba francúzske televízne kanály a v tú noc zápas nemohla pozerať. Naozaj chcela, tak išla do baru. Bol to posledný zápas, moje prvé finále ako pravidelného hráča, naozaj to chcela vidieť. A ľudia v krčme boli veľmi priateľskí, vytvorili pre ňu priestor aj keď bar bol skutočne plný. Spočiatku nepovedala moje meno, pretože by nikdy nevyužila, že je moja matka. Priniesla šťastie: vyhrali sme, strelil som gól.“

 

Tvoju rýchlosť si zdedil po otcovi. Je pravda, že ste proti nemu bojoval ako dieťa?
Coman: „Áno, keď som mal 13 alebo 14 rokov, bol som náhle rýchlejší ako on. Potom zrazu už so mnou nechcel bojovať. Moja rodina mi na mojej ceste veľa pomohla. Môj otec ma vždy prinútil pracovať po tréningu. To bolo asi 70 kilometrov od Moissy v okolí mesta a kto pozná dopravu v Paríži, vie, ako večne to trvá.“

 

Ako sa ti páči prezývka „raketa“?
Coman: „Veľmi sa mi páči. V Paríži St.-Germain ma môj priateľ Mike Maignan, ktorý je teraz reprezentačným hráčom, nazval „Moped“. Mám rád raketu, je lepšia pretože je rýchlejšia ako moped (smiech).“

 

Nicolas Anelka a Anthony Martial sú tiež z Guadeloupe. Usain Bolt je z Jamajky – prečo sú karibské nohy také rýchle?
Coman: „Mnoho hráčov z Karibiku je skutočne veľmi rýchlych. Je však smiešne, že šprint nie je pre mňa skutočne zábava. Potrebujem len loptu na nohu. Ale páči sa mi oveľa viac používať svoju rýchlosť pri driblovaní. Jogging ma ale viac obťažuje. Dokážem hrať futbal celé hodiny, ale len tak chodiť 20 minút, to ma naozaj nezaujíma.“

 

Franck Ribéry bol pre teba ako brat. Bol tu dvanásť rokov, formoval éru – chcel by si tu napísať podobný príbeh?
Coman: (úsmev) „V Bayerne hrám piaty rok a to je takmer polovica. Vážne mám len 23 rokov, takže pred sebou mám ešte asi desať rokov na najvyššej úrovni. Je príliš skoro predvídať celú moju kariéru. Samozrejme si dokážem predstaviť, že zostanem dvanásť rokov ako Franck a potom by som bol stále mladý a mal by som dosť času na objavovanie dvoch alebo troch nových krajín. Som si istý, že zostanem s Bayernom dlho. Sme vo veľmi rodinnom klube, cítime to ako hráči. Pred podpisom zmluvy ma napríklad pozval Uli Hoeneß do svojho domu.“

 

Tvoje posledné zranenie bolo vo februári. Zmenili si svoj životný štýl po dokončení vážneho zranenia dvoma po sebe nasledujúcimi syndesmotickými slzami v rade?
Coman: „Áno, mal som dve operácie na tom istom mieste a nemohol som nič robiť po dobu ôsmich týždňov. Keď máš toľko času premýšľať o tom, zmeníš sa. Začal som sa viac zaujímať o varenie, módu, o všetko. Všetko mimo futbalu. Dnes, keď som unavený alebo vystresovaný, spomínam si na tento čas a rýchlo si uvedomujem, že je vždy lepšie byť unavený, ale stále zdravý. Ak ste zranení, nič vám nechýba viac, ako futbalové ihrisko.“

 

Po druhej operácii si dal vyhlásenie, že ak sa to nezlepší, prestaneš hrať. Myslel si to vtedy vážne?
Coman: „Musím niečo objasniť: potom som myslel, keď sa mi to stane tretí raz. Práve preto som povedal, že nepôjdem na operáciu tretíkrát. Takto som to vtedy cítil. Teraz je všetko v poriadku.“

 

Ty a Serge Gnabry by ste mali v tejto sezóne vystúpiť z veľkého tieňa Ribéryho a Robbena. Podarilo sa ti to?
Coman: „Od môjho posledného zranenia som prišiel na mnoho tréningov, cítim dôveru klubu, cítim sa ako dôležitá súčasť tímu a chcel by som v budúcnosti viac a viac prinášať, dokonca aj mimo ihriska. Pracujem čo najťažšie. Franck a Arjen sú tu už viac ako desať rokov, mali veľkú kariéru. To znamená viac ako len hranie, čo je dosť ťažké. Dúfam, že svojím spôsobom budem mať veľmi veľkú kariéru.“

 

foto: © www.fcbayern.com