www.fcbayern.sk

Beckenbauer: FC Bayern je jedným veľkým príbehom úspechu

07/09/2020

Franz Beckenbauer oslávi v piatok svoje 75. narodeniny. Giesing, FC Bayern, New York – kde vyrastal? Kaiser hovorí o svojom detstve, o budúcnosti klubu a jeho definícia šťastia. Celý rozhovor nájdete v členskom časopise “51″.

Prinášame voľný preklad rozhovoru s Franzom Beckenbauerom.

Pán Beckenbauer, 75 rokov. Čo pre vás znamená toto číslo?
Franz Beckenbauer: „Musím povedať, že tento vek ma prvýkrát v živote trochu núti k zamysleniu. Všetky ostatné narodeniny mi prešli ľahšie. Ale myslím si, že súčasťou života je to, že sa nevyhnutne dostaneš do bodu, keď o tom premýšľaš, že život je konečný. Kedy príde k bodu keď zmizneš? A v ktorých sférach? Vesmír vonku je dosť veľký. V každom prípade by bolo dosť možností, kde by to mohlo skončiť (úsmev). Ale keď sa pozriem späť, som veľmi spokojný. A to je najdôležitejšie.“

Keď sa pozriete späť na svoje začiatky, keď ste boli mladým chlapcom v mníchovskej štvrti Giesing, čo vás prvé napadne?
Franz Beckenbauer: „Dom mojich rodičov a futbalové ihrisko priamo pred našimi dverami. Boli to určite najdôležitejšie zábradlia v mojom živote. V tom čase s bývali s mojou starou mamou, s rodičmi, bratom, ale náš štvorizbový byt bol na ten čas pomerne priestranný. Naše najväčšie šťastie bol náš sused na druhej strane ulice: SC 1906 Mníchov. Futbal nebol v 50. rokoch taký populárny ako dnes, ale pre nás to bol elixír života. Mali sme najlepšie detstvo vôbec.“

Akým hodnotám ste sa vtedy učili?
Franz Beckenbauer: „Moji rodičia pre nás každý deň ilustrovali svoje hodnoty. Krátko po vojne to bola zlá doba. Nič nebolo, nikto nič nemal, nikto na druhého nemusel žiarliť. Bolo treba brať ohľad, rešpektovať jeden druhého a navzájom sa podporovať. Keby sme bojovali a niekto bol na zemi, namiesto opätovného kopnutia by sme ho vytiahli hore. To bol základ, aspoň si to tak pamätám a myslím si, že to vtedy všetci takto cítili. Postarali sa o kohokoľvek, kto ležal na zemi. Veľa bolo o ľudskosti a starostlivosti.“

Je pravda, že vás vtedy volali „peň“?
Franz Beckenbauer: (smiech) „Áno, pochádza od môjho otca. Volal ma tak, pretože som bol vždy najmenší. Odtiaľ tiež pramenila moja rýchlosť. Už ako dieťa som na ulici vedel, že musím byť rýchli, keď sa situácia zhoršuje. Moja rýchlosť bola mojím darom, ktorý ma držal mimo všetkých ťažkostí. Niekedy som musel ísť po drevo do pivnice. Tam dole bola tma a za každým rohom som videl plazivé postavy. Preto som vždy von šprintoval a to bol spätne najlepší tréning.“

Ako to, že ste sa v tom čase vlastne chceli stať členom TSV 1860?
Franz Beckenbauer: „Musíme to vysvetliť z časového hľadiska. Vyrastal som v Giesingu v 60 rokoch. FC Bayern pochádzal zo Schwabingu a to bolo pre nás ďaleko, preďaleko. K tomu sa pridali Ludwig Zausinger, Kurt Mondschein, neskôr Petar „Radi“ Radenkovic a to boli naši hrdinovia. Ale potom sme mali zápas proti roku 1860 so študentským tímom 1906. Ich stredný obranca ku mne nebol veľmi priateľský a v určitom okamihu počas hry sa mi prejavila nevraživosť. Potom mi dal „koňara“ a bolo mi jasné, že do 1860 nejdem! Spätne to nebolo podľa mňa zlé rozhodnutie.“

Čo pre vás znamená šťastie?
Franz Beckenbauer: „ Šťastie nie je trvalý stav. V živote však existujú šťastné chvíle. Ak to dokážete vydržať dlho a opakujete to, tak je to veľké šťastie.“

Ako dnes vidíte svoj FC Bayern?
Franz Beckenbauer: „Myslím, že tento klub môžem sledovať veľmi, veľmi pokojne. Kurz bol stanovený dobre. Od 60. rokov až dodnes to bolo vždy do kopca. Vyskytli sa neúspechy, ako napríklad nestať sa majstrom a jedna alebo dve bolestivé porážky, ale čo to je? Tento klub vstával znova a znova a celkovo je to jeden úspešný príbeh a všetci na to môžeme byť hrdí. Som presvedčený, že to takto bude pokračovať. Nezmení to ani táto strašná pandémia korony. FC Bayern zostáva neprekonaný z hľadiska stability.“

Čo na vás robí dojem na trávniku?
Franz Beckenbauer: „V podstate všetko. Hansi Flick vdýchol tímu späť život. Predtým ste mali dojem, že niektorí hráči už vlastne nechcú. Je to jeho najväčší úspech, že je každý späť na nohách a že jednoducho vyjadruje radosť. Na tomto futbale ma to veľmi baví. Hansi má veľmi ľudskú stránku, vie presne, ako osloviť všetkých majstrov sveta a víťazov sérií, ako s nimi hovoriť. Je to akceptované hráčmi a na ihrisku sa to vypláca. Triple nebola náhoda.“

FC Bayern bol teraz šampiónom osemkrát za sebou a vyhral druhý triple vo svojej histórii. Môžete vysvetliť, prečo táto „chamtivosť“ neustáva?
Franz Beckenbauer: „Hovorilo sa, že po dvoch alebo troch tiutloch ste museli tím vymeniť, pretože potom už nebudú ochotní znova do toho všetko investovať. Dnes sú hráči prísnejší. Osemkrát za sebou majstri, to je veľmi vysoké umenie, znak vynikajúcej mentality a vynikajúcej vôle. Môžem len tlieskať. Skvelé. A nemám dojem, že títo muži sú už plný úspechu. Triple je určite stimul.“

Ako vidíte postavenie klubu do budúcnosti?
Franz Beckenbauer: „Oliver Kahn a Hasan Salihamidžič odvádzajú úspešnú prácu s Herbertom Hainerom. Ukazujú, že majú na to, aby išli vo veľkých stopách Uli Hoenessa a Karl-Heinz Rummeniggeho. Som absolútne presvedčený, že budú pokračovať v ceste, ktorou sa Uli a Kalle vydali rovnakým štýlom, s rovnakým nasadením a rovnakou radosťou. O tom nepochybujem. Ich prvé kroky len ťažko mohli byť lepšie.“