Uli Hoeneß: Muž činu
13/11/2019
Vo svojich začiatkoch ako manažér FC Bayern Uli Hoeness pracuje so všetkými prostriedkami, aby priviedol svoj klub späť na cestu k úspechu. Sám dnes priznáva, že v tom čase usiloval o úspech. Iba rok po nástupe do funkcie je Bayern majstrom. S ďalšími desiatimi titulmi až do roku 2000 nahradil Bayern 1. FC Norimberg ako rekordného šampióna a boli schopní pritiahnuť pozornosť na medzinárodnej úrovni úspechom v pohári UEFA v roku 1996. Hoeness postupne posilňuje tím a privádza do klubu okrem iného Lothara Matthäusa , Olivera Kahna alebo Giovane Elbera . Aj v oblasti merchandisingu prešiel mladý manažér s novými a úspešnými nápadmi.
V súťaži je zástancom tvrdej línie, ale za touto maskou tiež ukazuje mäkké vnútro. Hoeneß pomáha, keď to niekto potrebuje. Keď útočníka Lars Lunde zasiahne vlak v apríli 1988 a je v kóme s traumatickým poranením mozgu počas dvanástich dní, Hoeness pomáha. Vo svojej kariére som pomohol mnohým zraneným „to nie som len ja, ale pravdepodobne by sme mohli menovať viac ako 100 mien.“
Po nehode Lunde Aaraua ho Hoeneß priniesol na rehabilitáciu späť do Mníchova. Vtedy 24-ročný hráč dokonca zostal niekoľko týždňov bývať s manažérovou rodinou. Po prebudení z kómy sa musel najprv naučiť čistiť si zuby alebo používať príbor. Aj keď sedel, nedokázal udržať rovnováhu. Stratil desať kíl svalov. V Mníchove sa vrátil k futbalovému životu. Rehabilitácia na klinike, tréningy na FC Bayern, starostlivosť v rodine. Spočiatku som mal pocit, akoby som mal „batoh so 100 kilogramami na chrbte“, spomína Lunde. Hoeness mu pomohol zbaviť sa bremena. Nakoniec sa útočník vracia, ale napriek všetkému nikdy nebude tým, kým bol predtým. „Lopta bola mojím priateľom, ale už to nebolo po nehode ono,“ hovorí Lunde. Vo veku 26 rokov musel svoju kariéru ukončiť. Dnes už veľa rokov pracuje na klinike v Berne. „Som vďačný, že som stále nažive a mám pekný život,“ hovorí. „Mám rád spomienky, rád vstávam ráno a užívam si spánok večer a ak Bayern vyhrá, je to ešte lepšie. Ulimu budem navždy vďačný. V mojom prípade nemôžem hovoriť o jedinom okamihu. Je to omnoho viac. Je to pocit. Keď som mal dovolené s ním žiť doma. Spôsob, akým sa ku mne choval bol úžasný. Bolo to také teplo domova, zároveň také normálne, že ste nikdy nemali pocit, že by ste bývali v dome manažéra veľkého FC Bayern Mníchov. Táto rodina predstavuje hodnoty, ktoré sú pre vás dobré. Vždy sú tu pre seba, s každým zaobchádzajú s rešpektom a vždy sa snažia niečo dať. Musíte dlho hľadať rodinu, ako je táto. Raz som bol v tom čase tiež na štadióne s Ulim. Bayern prehral. Po zápase to bolo 50 metrov od jeho auta, pršalo, ale Uli si nechal čas na každého fanúšika. Iní v tejto situácii len prechádzajú okolo. Ale Uli nikdy nezabudol, že je to o ľuďoch tam vonku. Zažil som ho ako pokorného, premýšľajúceho a citlivého človeka. Núti ostatných cítiť sa dobre. Jeho manželka Susi je rovnaká ako jeho deti Sabine a Florian. Musím povedať: K tejto rodine klobúk dole. Každý deň dúfam, že sa im darí veľmi dobre.“
foto: © www.fcbayern.com